Meno: Július Torma
Narodený: 7.3.1922 (†1991)
Miesto narodenia: Budapešť
Váha: do 65 kg, do 75 kg
Úspechy:  6x majster Maďarska
1945: ME, Dublin, do 73 kg, 3. miesto
1948: OH, Londýn (Anglie), do 67 kg (welter), 1. miesto,    Najlepší boxer celého turnaja
1949: ME, welter, 1. miesto
1952: OH, Helsinky (Finsko), štvrťfinále
1956: OH, Melbourne (Austrálie), do 75 kg, štvrťfinále


Ako 22-ročný prichádza so svojimi rodičmi z Budapešti do Partizánského ako šesťnásobný majster Maďarska. Július tu nachádza možnosť pokračovať vo svojej boxerskej kariére. Hneď po roku sa dostáva do československej reprezentácie na evropskom šampionáte v írskom Dubline, kde v strednej váhe do 73 kg získava bronzovú medailu. Povzbudený týmto úspechom má okamžite novú motiváciu - neprepadnúť na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1948 v Londýne.
Po štyroch úspešných zápasoch sa ocitol vo finále s čiernym americkým námorníkom Horace Herringom. Torma nastupoval na súboj so zlomenou kostičkou v ľavom zápästí, no ani zranenie neubralo jeho úderom presnosť a silu, a bol vyhlásený najlepším boxerom súťaže a finále weltera najlepším stretnutím celého boxerského olympijského turnaja.
Torma svoje postavenie potvrdzoval aj v ďalších rokoch, keď ešte štartoval  dvakrát pod olympijskými kruhmi. V roku 1952 v Helsinkách, aby nemusel boxovať proti svojmu kamarátovi László Pappovi, radšej znižoval váhu a konečnú mu vystavil vo štvrťfinále neskorší olympijský víťaz Poliak Zygmud Chychla. V roku 1956 v Melbourne boxoval v strednej váhe do 75 kg vo štvrťfinále „víťazný zápas" s Chiľanom Tapiou, ale po náhodnom údere súpera sa mu „otvorilo" obočie a sen o ďalšej olympijskej medaile sa rozplynul. 
Napriek tomu zostáva majster Európy z roku 1949  jedným z najlepších boxerov nie len československe histórie. Vo svojej kariére vybojoval takmer 1000 stretnutí, z ktorých prehral len v siedmych dueloch. Tento skvelý športovec pôsobil krátku dobu aj v Komárne, kam prišiel v roku 1951 a pomohol komárňanskému družstvu Škoda Komárno zvíťaziť v regionálnej súťaži a prebojovať sa do II. ligy, ktorá bola najvyššou súťažou Slovenska.

Meno: Július Torma
Narodený: 7.3.1922 (†1991)
Miesto narodenia: Budapešť
Váha: do 65 kg, do 75 kg
Úspechy:  6x majster Maďarska
1945: ME, Dublin, do 73 kg, 3. miesto
1948: OH, Londýn (Anglie), do 67 kg (welter), 1. miesto,    Najlepší boxer celého turnaja
1949: ME, welter, 1. miesto
1952: OH, Helsinky (Finsko), štvrťfinále
1956: OH, Melbourne (Austrálie), do 75 kg, štvrťfinále


Ako 22-ročný prichádza so svojimi rodičmi z Budapešti do Partizánského ako šesťnásobný majster Maďarska. Július tu nachádza možnosť pokračovať vo svojej boxerskej kariére. Hneď po roku sa dostáva do československej reprezentácie na evropskom šampionáte v írskom Dubline, kde v strednej váhe do 73 kg získava bronzovú medailu. Povzbudený týmto úspechom má okamžite novú motiváciu - neprepadnúť na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1948 v Londýne.
Po štyroch úspešných zápasoch sa ocitol vo finále s čiernym americkým námorníkom Horace Herringom. Torma nastupoval na súboj so zlomenou kostičkou v ľavom zápästí, no ani zranenie neubralo jeho úderom presnosť a silu, a bol vyhlásený najlepším boxerom súťaže a finále weltera najlepším stretnutím celého boxerského olympijského turnaja.
Torma svoje postavenie potvrdzoval aj v ďalších rokoch, keď ešte štartoval  dvakrát pod olympijskými kruhmi. V roku 1952 v Helsinkách, aby nemusel boxovať proti svojmu kamarátovi László Pappovi, radšej znižoval váhu a konečnú mu vystavil vo štvrťfinále neskorší olympijský víťaz Poliak Zygmud Chychla. V roku 1956 v Melbourne boxoval v strednej váhe do 75 kg vo štvrťfinále „víťazný zápas" s Chiľanom Tapiou, ale po náhodnom údere súpera sa mu „otvorilo" obočie a sen o ďalšej olympijskej medaile sa rozplynul. 
Napriek tomu zostáva majster Európy z roku 1949  jedným z najlepších boxerov nie len československe histórie. Vo svojej kariére vybojoval takmer 1000 stretnutí, z ktorých prehral len v siedmych dueloch. Tento skvelý športovec pôsobil krátku dobu aj v Komárne, kam prišiel v roku 1951 a pomohol komárňanskému družstvu Škoda Komárno zvíťaziť v regionálnej súťaži a prebojovať sa do II. ligy, ktorá bola najvyššou súťažou Slovenska.